Riešenie rozdrobenosti pôdy je kľúčovou agendou všetkých inštitúcií naprieč agrosektorom. Vyplýva to z dnešnej konferencie Ako zjednotiť slovenskú pôdu, ktorú zorganizoval Slovenský pozemkový fond v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou. Horúcou témou sú pritom pozemkové úpravy. Od tých lídri očakávajú, že vyriešia  problém rozdrobenosti, ktorá sa dotýka všetkých odvetví hospodárstva.

„Scelenie pôdy je našou kľúčovou prioritou, nakoľko z neho vyťažia všetci – vlastníci, užívatelia, obce, štát i samotná krajina,“ vyhlásila generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová na margo pozemkových úprav. Tým nadviazala na závery májovej konferencie vo Zvolene zorganizovanej v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou. To, že neostalo len pri májových vyhláseniach, deklaroval Slovenský pozemkový fond svojou aktivitou pri príprave novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Zásadnou zmenou je, že vďaka novele budú môcť o pozemkové úpravy požiadať aj správcovia. „Máme jedinečnú šancu vytvoriť podmienky na to, aby sme pripravili pre budúce generácie farmárov, mestám i obciam šancu prezieravo hospodáriť na tom najcennejšom, čo naša krajina má, na životodarnej pôde,“ povedala Adriana Šklíbová. Po novom tak bude fond ako žiadateľ financovať pozemkové úpravy a zároveň bude dohliadať na dodržanie všetkých fáz pozemkových úprav vrátane krajinotvorby.

„To, že o pozemkové úpravy môžu po novom žiadať aj správcovia, teda napríklad aj fond, je dôležitá zmena, ktorá nás priblíži k spoločnému cieľu, ktorými sú komplexné pozemkové úpravy,“ dodal Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Zároveň je presvedčený, že na to, aby nastali pozitívne zmeny v oblasti pozemkových úprav, je potrebná efektívna spolupráca, ale aj aktívne zapojenie všetkých účastníkov naprieč sektorom.

Vyššia aktivita sa pritom očakáva aj od mladých poľnohospodárov. Tí sa však odvolávajú na nevyváženosť aktuálnej legislatívy, ktorá je podľa Milana Jurkyho, predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku, momentálne nastavená v prospech súčasných poľnohospodárskych podnikov. „Benefity, ktoré mladí poľnohospodári chcú priniesť Slovensku sú jednoznačne generačná výmena, udržateľné poľnohospodárstvo a vyššia sebestačnosť,“ tvrdí Milan Jurky.

Rozhodujúcimi aj v tomto prípade budú však informácie. Je nevyhnutné, aby sa tieto dostali k všetkým aktérom, ktorých sa otázky zjednocovania pôdy dotýkajú. „Dôležitá je nielen aktívna spolupráca, ale aj kvalitné vzdelávanie a informácie, ktoré v tejto oblasti chýbajú,“ uzatvára Klaudia Halaszová, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Publikované 3. októbra 2019